Profesionálny zlodeji dokážu dnes ukradnúť hocijaký automobil bez ohľadu na jeho značku. Martin patrí do gangu zlodejov áut, ktorí majú veľké skúsenosti. Rovnako ako jeho kolegovia si aj on prísne chráni svoje súkromie. Veď aby nie, vždy ide o kšeft, v ktorom sa točia milióny korún. A z prepychových víl do tmavých policajných ciel sa predsa nikomu nechce. „Keď ste dobrý, za rok si zarobíte na dom a luxusný automobil – legálny, pretože len hlupák by na seba upozorňoval tým, že bude jazdiť na kradnutom aute.“ Tomuto zamestnaniu sa môžete venovať maximálne tri – štyri roky. Po tomto období vás začne poznať veľa ľudí, začnete mať známu tvár a je z toho „prúser“. Málokto s tým však skončí. Je to tak lukratívny biznis, že v tom všetci veselo „fachčia“ ďalej“, priznáva Martin.
Rovnako ako normále podnikanie, aj krádeže áut prechádzajú vývojom. Na vlastnej koži to pozná i Martin: „Kedysi to bolo živelné, zo zahraničia sa dalo doviesť hocičo. Dneska sa kradne už iba na objednávku. Klient si presne zadá, akú chce farbu, typ, rok výroby, počet najazdených kilometrov a podobne. Je to pre nich výhodnejšie. Chcete napríklad posledného golfa? Auto dostanete od zlodejov za 50 tisíc korún, ďalších 50 tisíc vás budú stáť papiere a 20 tisíc klampiar, aby policajti na nič neprišli. A automobil, ktorý stojí normálne pól milióna, máte v skutočnosti za 120 tisíc korún. Zlodeji sú pritom schopní ukradnúť prakticky čokoľvek. Pochopiteľne okrem automobilov, ktoré majú u nás napríklad len jedného zástupcu. „Prajete si trebárs „bavoráka“ 850 CSi, ktorý má špeciálny systém vstrekovania? Bez problémov!!! Oficiálne, zdôrazňuje oficiálne, tu (Česká republika) sú dve takéto autá, jeden má lekár v pražskej Bulovce. A vám, keď sa v brandži trochu vyznáte, stačí zájsť do správneho bazáru na pražskej Skalce, spýtať sa na správneho človeka a on vám povie, aby ste si po voz prišli v noci s „liazkou“.
Na priame krádeže má Martinov gang svojich špecialistov. „Je niekoľko spôsobov ako automobil ukradnúť. Tie najúbohejšie sú - dlažobná kocka do okna alebo vyháknutie, ale tak to robia iba amatéri. Čistá prácička ide cez kľúč. Automobily, ktoré sa vyrábali zhruba v polovici deväťdesiatych rokov, mali klasické kľúče so zúbkami vonku. Takže si vyhľadáte golfa a jednoducho mu vytrhnete zámok. Jeden z chalanov dáva pozor, či okolo nejde polícia alebo majiteľ. Ďalší odnesie zámok do vedľajšieho auta. V ňom sedí profík, ktorý z vlastného prineseného polotovaru kľúča urobí za chvíľu nový. Ako dlho to môže trvať? Tak tri minúty, najdlhšie. Potom hneď odchádzate, samozrejme na vlastných EČV (evidenčných číslach vozidla) a s vlastnými papiermi. Je to v noci, takže keď vás náhodou chytí hliadka, poviete, že sa vám proste niekto snažil dostať do auta a vytrhol vám zámok. A aby policajti kontrolovali v noci číslo motora, to sme ešte nezažili. S novými typmi kľúčov, ktoré majú zúbky zabudované do tela kľúču, je to zložitejšie. „Do takýchto automobilov sa vchádza väčšinou cez centrál. Za vytipovaným automobilom ide druhý, v ktorom sedí chalan s čítačkou. To je špeciálne zariadenie, ktoré načíta kód centrálu načítaného auta. Ten je po odchode majiteľa upravenou vysielačkou odblokovaný , často aj s imobilizérom. A ste vo vnútri!!! Štartujete rôznymi spôsobmi. Trebárs strhnete závit spínacej skrinky a naštartujeme obyčajnou dvojkorunou. Alebo nafúkate na zámok dusík, buchnete do neho a on sa rozpadne. Potom už stačí iba zručný elektrikár a pár sekúnd na to, aby naštartoval a odišiel.
V hlavnej úlohe dusík
Dusíkom sa dajú eliminovať taktiež klasické mechanické zabezpečovacie zariadenia, napríklad zamknutie spiatočky. „Vezmem dusík, ktorý sa u nás síce nesmie predávať, ale v drogériách ho v pohode zoženiete, ľahnete si pod auto a postriekate zamykanie zospodu. Potom to ľahko praskne a je to. To isté je pri páke na volant.“ Napriek tomu neplatí, že by zamkýnanie spiatočky bolo zlou investíciou. „Samozrejme keď budem mať vedľa seba dve autá, jedno so zamkýnaním a druhé bez neho, vždy si vyberiem to bez zamkýnania. Je to o počte zabezpečovacích zariadení, ktoré je treba prekonať. Máte menej práce a ste skôr preč.“ Jednoduchý prostriedok – dusík – sa používa i v prípadoch kedy je automobil strážené na diaľku bezpečnostnou agentúrou. „Auto musí vydať signál, musí pípnuť. A je naše. Stačí na štenicu dať množstvo dusíka a ono to všetko popraská.“ Ďaľším zariadením, ktoré treba prekonať, býva alarm. „Na zasmiatie.“ Vytipujete si napríklad bavoráka, otvoríte násilím kapotu, vezmete kliešte a odcvaknete sirénu. Ona síce tri krát zahúka, ale potom stíchne. Ľudia si zanadávajú a je to. Schovávať sa počas sirény? Nezmysel. Čím viac sa ukrývate tým ste nápadnejší. Inokedy je zase jednoduchšie nechať majiteľa auta, aby si alarm vypol sám a uľahčil vám tak cestu. Stačí mu každých tridsať minút kopnúť do kolesa a spustiť sirénu. Garantujem vám, že majiteľ automobilu je po pár hodinách taký otrávený, že alarm naozaj vypne.“ A pokiaľ sú zabezpečovacie zariadenia také dôkladné, že na ich prekonanie je treba nebezpečne veľa času? „Potom je vôbec najlepšie mať pri sebe päť tisíc a zavolať odťahovku, pretože za 5000 vám ľudia odvezú čo budete chcieť.“ Vyzerá to jednoducho – pre majiteľa auta takmer beznádejne. Napriek tomu existujú autá s ktorými majú zlodeji plné ruky práce. „Zle sa kradnú Posche, to je špica. Orieškom sú nové bavoráky alebo Subaru, to sú dobre zaistené automobily. Tiež Francúzi sa za posledné roky veľmi zlepšili. V minulosti boli iba „štítkari“ – jeden štítok na motore, druhý na karosérii, teraz pritvrdili. Zato koncernové autá Volkswagenu vrátane škodoviek, to je v pohode. Takisto Mercedesy, tie sú pre zlodejov ako vyšité.“ Strach majú zlodeji zo špeciálne upravených áut. „ Napríklad systém SON – AUTO je pre nás veľkým rizikom. Je to elektronické zabezpečenie, ktoré vás jednoducho chytí. Počká si až si sadnete za volant a potom vás v automobile uväzní. Má špeciálnu úpravu skiel, takže sa nedajú len tak vyraziť a ďalšie špeciality.
Výbava u polície
Z ulice putujú kradnuté autá najrýchlejšou cestou do špeciálnych dielní. Transport majú na starosti samotní zlodeji, ale niekedy sa používajú aj iné veľmi nápadité metódy. „Teraz by som chcel zopakovať spôsob o ktorom viem už z časov povodní na Morave. Vtedy niekto potreboval priviesť tri ukradnuté autá – dva Golfy a jedného Passata. A tak si vzal „Liaz-ku“ s návesom bielej farby, vydával sa za Červený kríž a tvrdil, že vedie humanitárnu pomoc na Moravu. Myslíte, že ho niekto kontroloval? V Prahe počas povodní sa stalo to isté. Od Vsetína sem prišiel náklaďák, ktorý na prvý pohľad „viezol“ fľaše s vodou pre dobrovoľníkov. Lenže pod plachtou sa ukrývali tri ukradnuté autá. To je skvelý nápad a ten chalan dostal za prevoz 150 tisíc na ruku. Využívaní sú vraj i predajní colníci. „Teraz sa napríklad stalo, že cez Folmovu prešlo o druhej hodine ráno šesť Golfov tesne za sebou, všetky kradnuté z Nemecka. Potom na plný plyn prišli až do Domažlíc. Bola za to zodpovedná partia z Pažských Stodúlek, to je hniezdo pražských autičkárov.“ Keď sa kradnuté auto dostane do klampiarskej dielne, začína práca pre automechanikov – klampiarov. „Keď dostaneme auto vyrobené zhruba do polovice deväťdesiatych rokov, nie je s ním veľa práce. Ešte nemá toľko ochranných prvkov. S modernejšími automobilmi je to horšie. Na autách sú pevné a plávajúce kódy. Pevné sú vždy na rovnakých miestach, napríklad u bavorákov už veľa rokov. Plávajúce kódy môžete mať kdekoľvek. Avšak, pokiaľ máte múdre knižky, neprehliadnete žiadny detail.“
Múdra knižka je manuál, ktorý automobilka dodáva polícii. V knižke sú presne popísané kódy všetkých výrobných radov vrátane presného umiestnenia na automobile. Podľa tohto manuálu môžu kriminalisti ľahko nájsť všetky kódy, vrátane skrytých plávajúcich a stanoviť či ide o čisté auto, alebo kradnuté. Samozrejme má to jeden háčik: policajtom prišlo dvanásť kníh. Jedenásť z nich máme my, ľudia od fachu.“ Pevné kódy z kradnutých automobilov sa nahrádzajú novými, ktoré pochádzajú väčšinou z havárií. „Chcete napríklad zmeniť číslo motora u bavoráka? Jednoducho zoberiete starý motor s legálnym číslom, z bloku motora vyberiete črevá a nahradíte ich vnútrajškom kradnutého motora. Jasné že je to viac práce, ale nikto vám nič nedokáže. Výhodou bavorákov totiž je, že stále majú rovnaké bloky motorov. A výrobné číslo je práve na nich.“
Plávajúce kódy sú väčšinou k autám privarené alebo prinitované. „Šikovný klampiar to má za chvíľu hotové. Problém je len s tým, že automobilka BMW dáva do kódov a nitov i špeciálne znaky, napríklad bodku za znakom BMW. Na to musíte mať výbavu. Ako ju zoženiete? Jednoducho, z oficiálnych servisov. Oni tie veci majú a po opotrebovaní sa musia vyradiť. Mali by ich mechanicky zničiť. Alebo ich môžu za 20 tisíc predať mne. Čo si myslíte, čo urobia?“ Pred zlodejmi neobstoja ani automobily Škoda, mimochodom najkradnutejšie autá u nás (ČR) (ale aj na Slovensku – pozn. red.) „Škodovky majú asi sedem kódov. Samozrejme sú najkradnutejšie, ale idú buď na náhradné diely alebo na export. Napríklad Fábii ukradne na jazdenie iba šialenec, pretože je to aerodynamicky „pokašlané“ a po 30 – tisíc kilometroch je zrelé na renováciu spodku. Naviac má „vysielač“ na streche. To je zariadenie, že prejdete čítačkou po streche a zistíte čo je to za automobil. Je navarené zospodu na streche, takže strhnete obloženie a zložíte ho, ale musíte namiesto neho navariť nové, legálne a to je práca naviac.“ Na českých cestách jazdia podľa Martina státisíce kradnutých automobilov. Väčšinou ide o autá vyrobené približne do roku 1995. „Mladšie automobily sa vyvážajú, pretože majú toľko ochranných znakov, že na domácich cestách by mohli byť odhalené. Najčastejšie sa exportujú do Poľska, i keď tam polícia po kradnutých automobiloch tvrdo ide, do Ruska, na Ukrajinu a do Bulharska. To je výborná lokalita, kde sa ku zákazníkom chovajú férovo. Na autách je napísané: ukradnuté v Nemecku, ukradnuté v Česku, takže kupujúci presne vie kde s autom nesmie, pretože by ho tam odhalili.“
Kradnuté automobily aj na internete
Cesta kradnutého automobilu do zahraničia je pritom podľa Martina veľmi jednoduchá. Chce to však mať známych na colnici. „Funguje to tak, že v Čechách ukradnete auto a chcete ho odviesť kupcovi napríklad do Poľska. Najprv autu zabezpečíte nemecké papiere. Zájdete za známym colníkom a on vám vyplní sprievodku na tranzit, že vyvážate legálny automobil z Nemecka do Poľska cez naše územie. Zároveň zložíte istinu cla, napríklad 20 tisíc. Potom auto papierovo priveziete do Čiech, ono tu však samozrejme fyzicky stále je. U nás urobíte papierovú opravu a odídete s automobilom do Poľska. Štát vám potom istinu zase vráti.“ S kradnutými automobilmi sa pritom veselo obchoduje aj na internete. Ľudia z brandže majú dokonca internetovú stránku, na ktorej sa kradnuté autá „točia“ ako rožky na pultoch supermarketov. „Funguje to tak, že si u nás niekto objedná trebárs Mercedes. Chalani mu ho ukradnú, ale on „cúvne“ a nezoberie ho. Čo s tým? Chalani dajú popis auta i s cenou na stránky a nakoniec sa im niekto ozve. Napríklad zlodej z druhého konca republiky, ktorý má papiere na podobné auto a mal by i kupca.“ Pre človeka z ulice už nie je také jednoduché kúpiť ukradnutý automobil. Teda pokiaľ ho nezaobstará v dobrej viere z autobazáru ako úplne čisté. „Musíte mať nejakého známeho. Každopádne kým auto dostanete dosť zajazdíte. Na schôdzku musíte s peniazmi ísť vždy sám. Ste na mobile, do ktorého vám chalani hovoria inštrukcie. Najprv idete trebárs do Kladna. Potom vám zavolajú aby ste šiel do Prúhonic, potom na výpadovku na sever. Počas týchto ciest si vás oťukajú či ste skutočne sám či vás niekto nesleduje a podobne. Až potom príde k stretnutiu, vy zaplatíte a dostanete kľúče a papiere. O chalanoch sa nič nedozviete a ich číslo mobilného telefónu je vám tiež k ničomu. Máme na sklade asi sto predplatených SIM kariet s novým telefónnym číslom a 500 korunovým kupónom. Na každú akciu používame číslo, ktoré potom hneď zahodíme. Zisk z obchodu nám to bohate vynahradí... .“
Krádeže osobných automobilov patria podľa odborníkov k najväčšej metle ľudstva. Nie je tomu inak ani u nás. „Len vlani bolo na území Českej Republiky ukradnutých viac než 22 tisíc automobilov. Z toho vyplýva, že každé dve hodiny je u nás ukradnutých päť vozidiel,“ hovorí Jiří Popek z policajného prezídia Českej Republiky. Napriek tomu môže byť aspoň malou náplasťou na bolesť motoristov fakt, že počet krádeží po boome zo začiatku deväťdesiatych rokov klesá. Dôvodom je to, že trh sa už ustálil a ľudia sú obozretnejší a snažia sa svoje automobily lepšie ochrániť. „Ťažisko záujmu o ukradnuté autá sa preto sťahuje viac na východ, predovšetkým do bývalých štátov Sovietskeho Zväzu a Juhoslávie,“ vysvetľuje Jiří Popek.
Podvody s leasingom
Pašeráci používajú tri hlavné trasy. Najfrekventovanejšia je severovýchodná cesta – do Poľska a ďalej potom do Bieloruska, Litvy, Ruska a na Ukrajinu. Druhou exponovanou trasou je východná cesta – na Slovensko, odtiaľ na Ukrajinu alebo do Poľska. Už menej frekventovaná je juhovýchodná cesta – cez Slovensko a Maďarsko do štátov bývalej Juhoslávie, do Bulharska a niekedy i do Turecka a ďalej. Kriminalisti však majú signály i o ďalších trasách, napríklad cez Nemecko a Fínsko do Ruska. Samostatnou kapitolou sú prenájmy automobilov legitímnym spôsobom (zlodej si na falošné doklady najmä automobil ktorý prevezie do cudziny) a predovšetkým leasingové podvody. Odborníci odhadujú, že z celkového počtu ukradnutých automobilov ide zhruba o štyridsať percent takýchto prípadov. Toto nakoniec potvrdzuje i člen zlodejského gangu Martin. „Napríklad väčšina ukradnutých Fábií bola leasingovým podvodom. Pretože to je presne typ auta, ktoré sa vám na kšeft neoplatí ukradnúť,“ hovorí rezolútne ... .
zdroj: Policajné prezídium ČR
preklad textov: Partik Cabánik (
http://www.tuning.sk)