PN report
Napísal: Pon Júl 31, 2006 11:28 pmNo tak tuna ho mate - v ramci oneho - korektnosti.
No, čo je? Aha, zase report. No, prvé, na čo si nejako spomínam z toho rána, bol nepríjemný zvuk budíku o 8:00. Bohoval som celú cestu do kúpelne, ešte som stihol aj zakopnúť o psa, ale pomaly som sa štartoval. Raňajky, džúsik, kafíčko, áno, telo sa zahrieva. Pošteglil som hubu zubnou kefkou, a zrazu už sedím za volantom. Nie je zatiaľ teplo, to je fajn, prebúdzam k životu V6 a vyrážam. Spočiatku je 323 rovnako zaspatá jako ja, ale keď na tri pod plynom vchádzam do zatáčky na prístavný most, už je prebratá a frčí jako o závod. Až tak, že som skoro minul odbočku na miesto stretnutia na pumpe pri letisku. Takže medziplyn, 4, plné brzdy, ale aj tak vchádzam na pumpu asi 90km/h... Po chvíli krúženia nachádzam Rela-zlúpanú kapotu, ktorý spolu s priateľkou relaxuje na lavičke. Kecáme, je príjemné ráno, doráža Maco222 20-palcový. Vyzerá to, že sme všetci (predseda se nám roznemohl), vydávame sa smer PN. Cestou miestami naša minikolóna pripomína gelovú hmotu, ktorá sa prelieva z pruhu do pruhu, pretože sa cestou fotíme, takže sa chvíľami Mazdy okolo seba celkom srandovne motajú. Za TT sa k nám pridáva ďalšia kára – 323F BJ sedan, mená si nepamätám, ale iní jako super ľudia tam neboli, takže je to asi jedno.
Príjazd do PN – na pumpe sme prví, dokonce ju medzičasom premenovali a už to nie je Shell, napriek tomu sa parkovisko v krátkej dobe začína plniť Mazdami. Toto bol pre mňa jeden z vrcholov zrazu, pretože ľudkovia boli zmetení, autá tam jazdili hore-dole, atmosféra pripomínala stav pred nejakým závodom, bol v tom taký príjemný stupeň chaosu, prebiehali zoznamovania, priraďovali sa k nickom z fóra ksichty, ľudia obdivovali naživo autá, ktoré poznali iba z netu, zkrátka paráda. Medzitým vyzdvihávam lehce ztratenú (asi 50m od vjezdu na vyššie spomenutú pumpu) kolónu českých bratov vrátane Novyla číslo 3 t.č. nezvracajúceho a Blekárny-Brokárny. Ako posledný prichádza Weiny červený novokolesový, a krátko nato veliteľ zájazdu Enzo štvorvýfukový zavelil na odchod do stravovacieho zariadenia, kde sme sa pekne napakali, a kde nastal čas na prvé dlhšie rozhovory. Odtiaľ sme sa presunuli do hotelu, kde mali cezpoľní zariadený nocľah. Na parkovisku pred hotelom sa spontánne utvorila atmosféra minizrazu – otvárali sa kapoty, dvere, kufre, začali sa linúť tóny z audioaparatúr. Blekoš – vlakonosič nám chcel robiť dobrú reklamu, takže před hotel vyvesil zástavu auta, ktoré je v našom klube zastúpené v hojnom počte (ostatne zraz to potvrdil) – Mazda série E.
Nasledovala prehliadka mesta – prešli sme sa centrom, videli sme kúpeľný ostrov, vyzkúšali sme pohostinnost jeho reštauračných zariadení, podaktorí aj osviežujúcu vodu miestneho kúpaliska. Späť na parkovisko nás dopravil úžasný cestný minivláčik ťahaný prekapotovaným Pajerom, ktorý bol zkrátka kúzelný hlavne preto, lebo sme nemuseli ísť späť pešo. Vtipná bola prítomnosť asi piatich velorexov a ich pyžma (rozumej arabských žien a ich smradu), ktoré sice vtípkom nerozumeli, ale tvárili sa, ako keby rozumeli. Odchádzame späť v kolóne na miesto pobytu poniektorých z nás, no a potom už nasleduje odjazd na letisko, kde je v pláne sa trošku pofotiť, pojazdiť, a tak ďalej. Cesta tam je nádherná – krásne zatáčky a kopce. Je až tak nádherná, že časti z nás sa podarí hneď na prvej možnej odbočke odbočiť presne na druhú stranu, takže sú chvíľu stratení. Mierime na letisko při Orešanoch, poviem za seba, že som teda netrpezlivo vyzeral runway, no a keď som obišiel pár kopiek uschnutého hnoja, pristihol som sa, že po nej už frčíme. Poloha letiska = nádhera - na náhornej plošinke, všetkými smermi to bolo od nás z kopca. Na koncy dráhy parkujeme, okamžite sa objavujú kužele vymedzujúce štartovacie siesta, a už sa na štart rovnajú prví záujemcovia o zmeranie si síl v šprinte. Funkci esa spontánne ujíma Blekoš štartér, a už počujeme motory hnané do otáčok a pískanie gúm při rozbehu. Radenie dva bolo ešte zreteľné, tri už bola v diaľke, dosahované rýchlosti na konci rovinky slušné. Myslím, že morálnym víťazom tejto časti programu sa stal Michal 4WS-Rožovka (jeho veličenstvo Doktor nezávodil, lebo má rád svoju spojku), ale za srdce nás asi všetkých najviac zobral krásny zvuk Macovej 323F BJ (ak sa dá ešte vobec jeho auto za toto považovať). Trošku nás vydesil Blekoš – bystré očko, ktorý to při rovnaní na štart skoro nacúval do šikovne pristaveného Pontiacu Firebird. Věštci sme si oddýchli, že nás len postrašila. Fotenie, kecanie, odjazd prvých účastníkov smerom k domovu.
Historické udalosti-vďaka neuveriteľnej pohotovosti Vlada posiela Blekoš-hacker svoj 10 000 príspevok do fóra, a tým naplňuje skutkovú podstatu trestného činu zanášania Mazdafóra spamom, zároveň bola stanovená pokuta 10 000Kč a boli predané čísla účtov Mazdaklubu.
Nečakané udalosti – Príchod Jožka – apolitického spolu s karavánou tretieho druhu, Luke – autový monogamista predstavil netradičné poňatie striekania krycieho laku na prednú časť svojej zánovnej GE, príjazd Liv a Steva, nápad prv menovanej fotiť skupinu 323F BA, príjazd čerstvého manželského páru Bibop a Petra. Zbytok účastníkov sa poberá do reštaurácie vybranej opäť Enzom – spoilerom, kde sme si pochutnali na skoro výhradne slovenských špecialitách. Zbytok karavány sa vydáva smerom k hotelu, kde posedíme, začína konzumácia omamných látok a uvoľňuje sa atmosféra. Sedvo - lahvinkový nás odchádzajúcich nekompromisne obdarováva dovezeným vínom podia hesla minimálne 1 fľaša na každé auto. Opúšťam výborne rozbehnutú akciu spoločne s Bibop – the queen of kekra. Ich Mazda 2 mala mimochodom pri nájazde na D1 asi nejaké technické problémy, pretože sa mi zdalo, jako keby sa zastavila . Cesta do BA prebiehala v pokojnom duchu v tempe asi 180km/h za sprievodu tónov Horkýže Slíže. Vypínam V6 pred domom niečo pred pol druhou ráno, rýchla sprcha, a prvý PN Mazda zraz je za mnou. Musím povedať, že mne osobne sa veľmi páčil, a určite sa tam rád vrátim.
Veci, ktoré naozaj prišli vhod:
Skvelá organizácia (Enzo, olé), pomoc TKPN (oni vedia). Naozaj, nejako to tak, aspoň podľa mňa nadväzovalo, žiadny stres, ale ani hluché miesta, proste perfektne zvládnutý aktívy víkendový deň. Dobrý výber lokalít, stravovacích zariadení, trás. Hojná účast pekných báb.
Pár slov na záver:
Napriek úmorným horúčavám si myslím, že drvivá väčšina ľudí si tento zraz naozaj užila, zase sa urobila dobrá vec na ceste k lepšiemu fungovaniu našeho klubu, a naše Mazdy, priznajme si už väčšinou dámy v rokoch, zvládli svoje účinkovanie s oveľa väčšou noblesou, jako ich chatrné, a ku koncu už teplom zmorené osádky, a dostáli tak svojej povesti bez ztráty kytičky. Všade, kde sa odjavili, vyvolali rozruch a obdivné pohľady, myslím, že si tento deň naozaj užili. Dúfam, že im to nielen tento rok, ešte hojne doprajeme.
No, čo je? Aha, zase report. No, prvé, na čo si nejako spomínam z toho rána, bol nepríjemný zvuk budíku o 8:00. Bohoval som celú cestu do kúpelne, ešte som stihol aj zakopnúť o psa, ale pomaly som sa štartoval. Raňajky, džúsik, kafíčko, áno, telo sa zahrieva. Pošteglil som hubu zubnou kefkou, a zrazu už sedím za volantom. Nie je zatiaľ teplo, to je fajn, prebúdzam k životu V6 a vyrážam. Spočiatku je 323 rovnako zaspatá jako ja, ale keď na tri pod plynom vchádzam do zatáčky na prístavný most, už je prebratá a frčí jako o závod. Až tak, že som skoro minul odbočku na miesto stretnutia na pumpe pri letisku. Takže medziplyn, 4, plné brzdy, ale aj tak vchádzam na pumpu asi 90km/h... Po chvíli krúženia nachádzam Rela-zlúpanú kapotu, ktorý spolu s priateľkou relaxuje na lavičke. Kecáme, je príjemné ráno, doráža Maco222 20-palcový. Vyzerá to, že sme všetci (predseda se nám roznemohl), vydávame sa smer PN. Cestou miestami naša minikolóna pripomína gelovú hmotu, ktorá sa prelieva z pruhu do pruhu, pretože sa cestou fotíme, takže sa chvíľami Mazdy okolo seba celkom srandovne motajú. Za TT sa k nám pridáva ďalšia kára – 323F BJ sedan, mená si nepamätám, ale iní jako super ľudia tam neboli, takže je to asi jedno.
Príjazd do PN – na pumpe sme prví, dokonce ju medzičasom premenovali a už to nie je Shell, napriek tomu sa parkovisko v krátkej dobe začína plniť Mazdami. Toto bol pre mňa jeden z vrcholov zrazu, pretože ľudkovia boli zmetení, autá tam jazdili hore-dole, atmosféra pripomínala stav pred nejakým závodom, bol v tom taký príjemný stupeň chaosu, prebiehali zoznamovania, priraďovali sa k nickom z fóra ksichty, ľudia obdivovali naživo autá, ktoré poznali iba z netu, zkrátka paráda. Medzitým vyzdvihávam lehce ztratenú (asi 50m od vjezdu na vyššie spomenutú pumpu) kolónu českých bratov vrátane Novyla číslo 3 t.č. nezvracajúceho a Blekárny-Brokárny. Ako posledný prichádza Weiny červený novokolesový, a krátko nato veliteľ zájazdu Enzo štvorvýfukový zavelil na odchod do stravovacieho zariadenia, kde sme sa pekne napakali, a kde nastal čas na prvé dlhšie rozhovory. Odtiaľ sme sa presunuli do hotelu, kde mali cezpoľní zariadený nocľah. Na parkovisku pred hotelom sa spontánne utvorila atmosféra minizrazu – otvárali sa kapoty, dvere, kufre, začali sa linúť tóny z audioaparatúr. Blekoš – vlakonosič nám chcel robiť dobrú reklamu, takže před hotel vyvesil zástavu auta, ktoré je v našom klube zastúpené v hojnom počte (ostatne zraz to potvrdil) – Mazda série E.
Nasledovala prehliadka mesta – prešli sme sa centrom, videli sme kúpeľný ostrov, vyzkúšali sme pohostinnost jeho reštauračných zariadení, podaktorí aj osviežujúcu vodu miestneho kúpaliska. Späť na parkovisko nás dopravil úžasný cestný minivláčik ťahaný prekapotovaným Pajerom, ktorý bol zkrátka kúzelný hlavne preto, lebo sme nemuseli ísť späť pešo. Vtipná bola prítomnosť asi piatich velorexov a ich pyžma (rozumej arabských žien a ich smradu), ktoré sice vtípkom nerozumeli, ale tvárili sa, ako keby rozumeli. Odchádzame späť v kolóne na miesto pobytu poniektorých z nás, no a potom už nasleduje odjazd na letisko, kde je v pláne sa trošku pofotiť, pojazdiť, a tak ďalej. Cesta tam je nádherná – krásne zatáčky a kopce. Je až tak nádherná, že časti z nás sa podarí hneď na prvej možnej odbočke odbočiť presne na druhú stranu, takže sú chvíľu stratení. Mierime na letisko při Orešanoch, poviem za seba, že som teda netrpezlivo vyzeral runway, no a keď som obišiel pár kopiek uschnutého hnoja, pristihol som sa, že po nej už frčíme. Poloha letiska = nádhera - na náhornej plošinke, všetkými smermi to bolo od nás z kopca. Na koncy dráhy parkujeme, okamžite sa objavujú kužele vymedzujúce štartovacie siesta, a už sa na štart rovnajú prví záujemcovia o zmeranie si síl v šprinte. Funkci esa spontánne ujíma Blekoš štartér, a už počujeme motory hnané do otáčok a pískanie gúm při rozbehu. Radenie dva bolo ešte zreteľné, tri už bola v diaľke, dosahované rýchlosti na konci rovinky slušné. Myslím, že morálnym víťazom tejto časti programu sa stal Michal 4WS-Rožovka (jeho veličenstvo Doktor nezávodil, lebo má rád svoju spojku), ale za srdce nás asi všetkých najviac zobral krásny zvuk Macovej 323F BJ (ak sa dá ešte vobec jeho auto za toto považovať). Trošku nás vydesil Blekoš – bystré očko, ktorý to při rovnaní na štart skoro nacúval do šikovne pristaveného Pontiacu Firebird. Věštci sme si oddýchli, že nás len postrašila. Fotenie, kecanie, odjazd prvých účastníkov smerom k domovu.
Historické udalosti-vďaka neuveriteľnej pohotovosti Vlada posiela Blekoš-hacker svoj 10 000 príspevok do fóra, a tým naplňuje skutkovú podstatu trestného činu zanášania Mazdafóra spamom, zároveň bola stanovená pokuta 10 000Kč a boli predané čísla účtov Mazdaklubu.
Nečakané udalosti – Príchod Jožka – apolitického spolu s karavánou tretieho druhu, Luke – autový monogamista predstavil netradičné poňatie striekania krycieho laku na prednú časť svojej zánovnej GE, príjazd Liv a Steva, nápad prv menovanej fotiť skupinu 323F BA, príjazd čerstvého manželského páru Bibop a Petra. Zbytok účastníkov sa poberá do reštaurácie vybranej opäť Enzom – spoilerom, kde sme si pochutnali na skoro výhradne slovenských špecialitách. Zbytok karavány sa vydáva smerom k hotelu, kde posedíme, začína konzumácia omamných látok a uvoľňuje sa atmosféra. Sedvo - lahvinkový nás odchádzajúcich nekompromisne obdarováva dovezeným vínom podia hesla minimálne 1 fľaša na každé auto. Opúšťam výborne rozbehnutú akciu spoločne s Bibop – the queen of kekra. Ich Mazda 2 mala mimochodom pri nájazde na D1 asi nejaké technické problémy, pretože sa mi zdalo, jako keby sa zastavila . Cesta do BA prebiehala v pokojnom duchu v tempe asi 180km/h za sprievodu tónov Horkýže Slíže. Vypínam V6 pred domom niečo pred pol druhou ráno, rýchla sprcha, a prvý PN Mazda zraz je za mnou. Musím povedať, že mne osobne sa veľmi páčil, a určite sa tam rád vrátim.
Veci, ktoré naozaj prišli vhod:
Skvelá organizácia (Enzo, olé), pomoc TKPN (oni vedia). Naozaj, nejako to tak, aspoň podľa mňa nadväzovalo, žiadny stres, ale ani hluché miesta, proste perfektne zvládnutý aktívy víkendový deň. Dobrý výber lokalít, stravovacích zariadení, trás. Hojná účast pekných báb.
Pár slov na záver:
Napriek úmorným horúčavám si myslím, že drvivá väčšina ľudí si tento zraz naozaj užila, zase sa urobila dobrá vec na ceste k lepšiemu fungovaniu našeho klubu, a naše Mazdy, priznajme si už väčšinou dámy v rokoch, zvládli svoje účinkovanie s oveľa väčšou noblesou, jako ich chatrné, a ku koncu už teplom zmorené osádky, a dostáli tak svojej povesti bez ztráty kytičky. Všade, kde sa odjavili, vyvolali rozruch a obdivné pohľady, myslím, že si tento deň naozaj užili. Dúfam, že im to nielen tento rok, ešte hojne doprajeme.
Doktore až na toho Blekoše a na to jak jsem měla zrušit nějakou ameriku a to kam jsi dal oči 
. To vypadá jako by jsi pochyboval nad mým řidičským umem 
.
, příště to napravím 
