Ja som v októbri minulého roku kúpil Mazdu 6 kombi 105 kW za 11.000 € od súkromného majiteľa v Berlíne. Mala 3 roky aj 2 mesiace - necelých 80.000 km, serviska, 2 sady gúm vrátane ALU ráfikov, po prehliadke za 500 € (doložené dokladom). Nová stála 28.000 €. Mala trochu striekaný zadný pravý blatník, ale len ten. Ja som na nete priebežne sledoval ponuky niekoľko mesiacov (auto by si nemal kupovať v časovej tiesni) - rozhodoval som sa medzi Mazdou 3, Toyotou Avensis a Mazdou 6. Rozmýšľal som aj o benzíne 1.8 Avensis, ale ten sa nedal zohnať s tempomatom - a tak som zostal pri diesli. O benzínových šestkách som mal informácie, že im nadmieru chutí olej (známy bazárista ich kvôli tomu aj prestal vykupovať), ale to neviem posúdiť, to ti povedia majitelia benzínových šestiek. Pre diesel som sa rozhodol hlavne preto, že subjektívne si myslím, že pre malé autá je vhodný benzín, pre veľké diesel (Je to samozrejme len môj názor, veľa ľudí si bude myslieť niečo iné.) A ďalším dôvodom bolo, že som nemal spoľahlivé informácie o spotrebe benzínových verzií.
Čo by som ti odporúčal (a nielen tebe, ale každému, kto si chce obstarať ojazdené auto), kúpiť si merač hrúbky laku. Známy si dal z Nemecka doviezť cez nejakú slovenskú firmu malý, prenosný merač laku na baterky (veľký ako menšia pištoľka) a vyšiel ho na nejakých 70 €. Pri hľadaní auta som sa bez neho nepohol. Dôležitý je ani nie tak kvôli tomu, aby si našiel auto úplne bez ťukanca, ale aby si si mohol urobiť názor na predajcu. Nechal som si od predávajúceho najskôr popísať auto a jeho históriu, potom som si na kľúčových miestach zmeral hrúbku laku, a mohol som si porovnať rečičky predávajúceho so skutočnosťou. A ak zavádzal hneď na začiatku (auto je úplne bez škrabanca atď, alebo bolo ťuknuté len tam a tam) a nebola to pravda, o auto som hneď stratil záujem. Bolo jasné, že nemôžem veriť ani kilometrom ani ďalším rečičkám. Mimochodom bolo veľmi zaujímavé sledovať prekvapenie obchodníkov, keď som ich konfrontoval s mojimi zisteniami.
Samozrejme tým nechcem povedať, že pri kúpe auta je najdôležitejšie zistiť si hrúbku laku auta. Skôr to považujem za pomôcku, ako si doplniť mozaiku o aute, o ktoré mám záujem a o serióznosti predávajúceho.
Ak by si mal záujem, môžem ti od toho známeho zistiť kontakt na predajcu.Po niekoľkomesačnom sledovaní ponúk na slovenskom trhu (či už na webe, alebo v bazároch) som sa rozhodol autám zo Slovenska vyhýbať. Jedinou výnimkou by bola kúpa auta od človeka, ktorého poznám a ktorý má to auto ako prvý majiteľ. Okrem bazárov tu existuje veľké množstvo priekupníkov (ich počet má našťastie klesajúcu tendenciu), ktorí kúpia auto, trochu ho dajú do kopy, samozrejme stočia kilometre a predajú. Pár známych sa tým živilo - rekord bol jeden Seat Cordoba 1.4 benzín, keď kilometre išli zo 240.000 na 80.000. Vymenil čosi na riadiacej páke, aby nebola taká voľná, upravil ďalších pár drobností, auto poriadne vyčistil, a nový majiteľ si ho nevedel vynachváliť.
Bol som autá pozrieť dva krát aj v Taliansku na auto, ale po svojich skúsenostiach by som auto odtiaľ nebral.
V Nemecku vo veľkých bazároch (napr. Autohus) je veľmi veľká ponuka a pôsobia navonok veľmi profesionálne, ale aj tam si treba auto poriadne preklepnúť. Konkrétne v tomto bazáre si vyhliadneš auto, poznačíš si jeho číslo, zájdeš do budovy bazáru, tam ti dajú kľúčiky od auta a auto si sám môžeš pozrieť, dokonca sa na ňom aj povoziť v areáli bazáru - v úzkych uličkách medzi zánovnými BMW 5, A6-kami a pod. Známy tam ale kúpil auto (konkrétne Astru H) a postupne sa začali objavovať poruchy. Keď ich mailom a telefonicky reklamoval (mal zaplatené aj nejaké poistenie na pokazenie auta), kašlali na neho. A cesta do Nemecka s neistým výsledkom zase nestála za to. Takže aj v peknom nemeckom bazáre sa dá kúpiť pekná šunka.
Ja by som ti odporúčal ako jednu z metód pri kúpe auta (samozrejme nie jedinú) sústrediť sa na ponuky od súkromných nemeckých majiteľov. Auto z takejto ponuky väčšinou nie je firemné, slúžilo na rodinné účely a často malo jedného šoféra (manželka má zvyčajne svoje auto). Väčšinou má aj servisnú knižku a menší počet kilometrov je ľahšie uveriteľný ako pri firemnom aute. Samozrejme takýchto ponúk nie je veľa a treba byť trpezlivý. Po objavení inzerátu odporúčam hneď nevolať (auto s objektívnou cenou sa určite nepredá hneď a keď je cena podozrivo nízka, tak je zbytočné sa o auto zaujímať), nechať to pár dní (alebo aj týždeň, dva odležať), predávajúci je potom ochotnejší zľaviť z ceny.